V dnešnej dobe sa rozbehol trend barefoot obúvania už od malička. V odbornej verejnosti sa názory na túto tematiku značne odlišujú. Ja osobne som tzv. “barefoot positive”. Avšak stretla som sa, a to celkom často, s názorom najmä od rodičov, že: “dieťa nosí barefoot obuv a tým by mali byť všetky problémy s detskými nožičkami vyriešené a dieťa už určite nebude mať plochú nohu”. Na toto si však treba dať pozor, pretože to, či sa noha stane plochou, závisí od mnohých faktorov.

Niektoré faktory sa nedajú oklamať a takpovediac sa s nimi rodíme, ako napríklad genetika. Pokiaľ má dieťatko napríklad vrodenú zvýšenú laxicitu (voľnosť) väzov, tak je pravdepodobnejšie, že nohu bude mať plochú. Keďže však ide len o jeden z viacerých faktorov, neznamená to, že takáto zvýšená laxicita spôsobí, že sa s takýmito nohami nedá nič robiť.

Druhou skupinou faktorov, ktoré ovplyvňujú, či noha bude alebo nebude plochá, sú také, ktoré viemenejakým spôsobom ovplyvniť – regulovať.

Jedným z takýchto faktorov a je podľa môjho názoru veľmi dôležitý, je psychomotorický vývin, ktorému sa v tomto článku budem venovať. Na vznik plochých nôh má zásadný vplyv.

Hoci sa možno navonok zdá, že dieťatko ešte len leží a nič nerobí, opak je pravdou, pretože už v prvých mesiacoch si rôznymi pohybmi chodidla ale aj celého tela formuje to, ako bude klenba neskôr vyzerať a pracovať. Mnoho bábätiek má v maternici nedostatok miesta a sú tam akoby „naskladané“ v rôznych polohách. Keď sa potom bábätko narodí, je vidno, že chodidlá nemajú tvar, aký by mali mať alebo niektoré svaly sú skrátené viac, čo ovplyvňuje základné postavenie nožičky. Tieto veci sa však dajú rôznym cvičením a masírovaním dať do poriadku. Už v pôrodnici za mamičkou môže prísť fyzioterapeut a ukázať, ako na to a čo presne s dieťatkom robiť.

V období okolo tretieho mesiaca, kedy dieťatko začína dvíhať nožičky nad podložku, sa začína základná najjednoduchšia práca s chodidlom. Postupne sa dieťatko učí chodidlá otočiť k sebe, rozťahovať a krčiť prsty.

V ľahu na bruchu sa bábätko opiera o vnútornú stranu chodidla a neskôr pri otáčaní na bok a do šikmého sedu si aktivuje aj vonkajšiu stranu chodidla.

Pri štvornožkovaní pokiaľ je chodidlo v správnom postavení (a nie je vytočené smerom von, ale kopíruje predkolenie), sa na nôžke vytvára akoby mištička, ktorou sa takisto klenba tvaruje. Napokon aj následné vzpriamovanie do stoja, chôdza popri nábytku a nakračovanie do priestoru majú vplyv na formovanie klenby. Už u bábätiek je možné si všimnúť, ako noha pracuje, ako sa prenáša váha na päty, špičky a ako pracujú prsty. Toto všetko má vplyv na správnu (prípadne nesprávnu) tvorbu klenby tak priečnej, ako aj pozdĺžnej.

Aby všetko vyššie spomínané prebehlo správne, je veľmi podstatná kvalita psychomotorického vývinu. Je veľmi dôležité sa správne naučiť a previesť každý čiastkový pohyb, z ktorých sa skladajú tie „veľké“ pohyby, ako napríklad chôdza. Svaly a kĺby potom dostávajú správne informácie a tie sa zapisujú na pevný disk nášho tela, ktorým je mozog. Mozog potom riadi náš pohyb, aktivitu svalov, nastavenie kĺbov tak, ako sme sa to naučili, keď sme boli ešte bábätká. Preto som toho názoru, že netreba urýchľovať psychomotorický vývin dieťatka, neposádzať ho, pokiaľ nevie samo sedieť, nevodiť za ruky, žiadne hopsátka, chodúle a iné “vymoženosti”, ktoré možno dieťatko na chvíľu zabavia, ale z hľadiska jeho pohybového vývinu mu môžu uškodiť.

Dieťatko si potrebuje prejsť celú cestu pohybového vývinu, aby sa dostalo do cieľa. Pokiaľ mu ten cieľ (posádzaním, vodením za ruky, atď.) dáme hneď, nemá dôvod si tú cestu prejsť a pohybovo mu to následne veľmi chýba. O tomto som písala aj vo svojom článku Potrebuje dieťa topánky ak ešte nechodí?. Aj v rámci terapie dospelých sa vraciam do “detských pohybových období” a hľadám, kde majú najväčšie nedostatky.

Samozrejme, noha sa môže stať plochou aj neskôr. Nesprávnou obuvou, oslabením svalov, úrazom, nadmerným zaťažením a pod., ako som už v úvode článku spomínala, faktorov ovplyvňujúcich to, či je a bude noha plochá, je mnoho.

To sú ale veci, ktoré poväčšine tiež vieme ovplyvniť napr. spoluprácou s fyzioterapeutom, správnou obuvou (o tom píšem v článku: Načo si dať pozor pri výbere (prvých) detských topánok), ale hlavne cvičením, ideálne dennodenným (dá sa to jednoducho hravou formou na pár minút, ktoré zaujme aj malé detičky), otužovaním a stimuláciou nožičiek.

Napriek tomu, že som “barefoot pozitív” a myslím, že takéto obúvanie má mnoho výhod, samotné obúvanie nie je všemocné a niekedy je potrebné nožičky podporiť a pomôcť im aj iným spôsobom, aby sme znížili riziko plochých nôh a nožičkám čo najlepšie pomohli. Nikdy nie je neskoro začať.

Ak Vás článok zaujal, sledujte aj naďalej stránku https://www.facebook.com/feesio alebo ak chcete skonzultovať stav nožičiek Vášho dieťatka alebo aj Vás, prípadne sa naučiť ako sa dá cvičiť a pracovať s plochými nohami či už u detí alebo dospelých, prípadne ak máte záujem o diagnostiku plochých nôh pomocou podoskopu, radi Vás privítame v našom zariadení Feesio – centrum fyzioterapie v Topoľčanoch.