Vo svojom okolí veľmi často stretávam mamičky s detičkami, ktoré nemajú ešte ani dva mesiace, ale už majú na tej drobnučkej nôžke “riadne”, hlavne štýlové topánočky. Na druhej strane, keď je moje dieťa bosé bez topánok alebo aj bez ponožiek (samozrejme, nie v zime vonku), často sa stretávam s otázkou, prečo je bosé a prečo mu nedám topánky, že mu môže byť zima a dokonca s názorom, že ak by malo pevnú obuv, určite by už chodilo a podobne.

Keďže predpokladám, že s týmito otázkami sa nestretávam len ja, tak by som sa pokúsila priblížiť môj názor fyzioterapeuta a matky, prečo, ako a kedy topánky, ako aj ponožky dávať či nedávať.

Nohy nie sú len na chodenie. Majú obrovské množstvo schopností, ktoré sa ale naším životným štýlom a aj nosením topánok často strácajú a zanikajú. Keď sa dieťatko narodí, veľa vecí vníma cez dotyk. Koža dieťatka na koži maminky dieťatko upokojuje, dáva mu pocit bezpečia a istoty. Rovnako aj dotykmi nožičiek s okolím si vytvára predstavu o priestore, vníma rôznorodosti materiálov, zmeny teploty…

V tomto rannom detstve majú nožičky aj úchopovú funkciu. Keď sa deti snažia niečo chytiť rukou, objaví sa asociovaný úchop (automaticky sa pokrčia prsty) aj na nožičkách. Týmito pohybmi si aktivuje svalstvo a pomaličky začína formovať tvar nohy, klenby. Práve pre tieto dôvody je ideálne, aby dieťatku už od narodenia bolo dopriate byť často bez oblečenia, aby mohlo hmatom spoznávať seba a objavovať okolitý svet. Ideálne by bolo ponožky a uzavreté dupačky dávať čo najmenej (samozrejme aj tu platí, že nie v zime a v chlade). Je vhodnejšie dieťatko prikryť plachtou alebo dekou, ale nohy nechať voľné, bez obmedzení.

Dôvodom prečo to tak robiť je, že v tesnom oblečení nohy a prsty nemajú priestor, nemôžu objavovať svet a prstíky sú v nich tlačené k sebe, čo môže byť zárodok prvých deformít na nožičkách. Oblečenie a ponožky, ktoré sú dieťatku akurát dobré sú z hľadiska vývinu pohybu už malé. Studených bosých nôh sa báť netreba. Aj dospelí, keď sa hýbu a cvičia častokrát mávajú studené ruky a nohy a zima im vôbec nie je. Tak isto bábätko, keď hýbe rukami a nohami (vzhľadom na pomer váhy rúk a nôh voči jeho telu), je to pre neho podobné, ako keď my cvičíme vo fitku alebo beháme. Nemala by mu byť zima tak, ako ani nám nie je zima. Samozrejme, aj tu treba brať do úvahy rozumnú teplotu a v zime dieťa musí byť chránené, pretože ani my nechodíme behávať napr. v decembri a vo vetre v šortkách a v tielku, a teda ani dieťa nenechám v januári chodiť s bosými nohami po pieskovisku.

Postupne ako dieťa napreduje vo vývine, je potrebné, aby bolo čo najviac bosé, v kontakte so zemou, a rôznymi povrchmi, aby sa učilo správne našľapovať, vyrovnávať nerovnosti, aby sa mohla tvarovať klenba aktívnou prácou svalov. V pevných topánkach to nie je nohe dostatočne umožnené a hlavne dieťatku topánočky na nohách zavadzajú. Videla som veľa detí s veľkými pevnými topánkami, ako sa pokúšali zo sedu začať štvornožkovať a dosť dlho im trvalo, kým sa cez tie topánky vôbec dostali na štyri alebo si v takýchto topánkach nevedeli správne čupnúť do hlbokého drepu. Rodičia, ktorí svojim deťom takéto topánky obúvajú, si možno iba neuvedomujú to, že detská noha je úplne iná ako noha dospelého človeka. Keď sa dieťa narodí, kosti, väzy a svaly v jeho nožičke nie sú ešte také pevné ako v dospelosti a nemajú takú silu. Až dospievaním a rastom tieto nožičky získavajú konečnú silu a pevnosť a aj ich finálnu podobu a vzhľad- takú, akú majú nohy dospelého človeka. Tomu treba prispôsobiť aj obuv.

Ak teda dať niečo na nohu ako ochranu pred zimou a chladom, tak ponožky (kľudne protišmykové), ktoré sú aspoň o kúsok väčšie ako nožička alebo potom tzv. “capačky”, čo sú topánočky z kože, prípadne majú tenučkú gumenú podrážku, sú ohybné do všetkých strán a sú úplne ľahučké. Netreba zabúdať ani na tvar špičky, ktorý by mal kopírovať anatomický tvar nohy. Capačky by sa mali dať jednoducho zmačknúť v jednej ruke, podľa toho rozlíšite, že podrážka nie je príliš hrubá alebo pevná.

Prvé topánky však stačia dieťatku, až vtedy, keď začína chodiť, ale chodiť tak, že vie zastaviť, otočiť sa a zmeniť smer v priestore.

Viac o tom, aké topánky sú vhodné v období potom, ako dieťatko začne chodiť, a na čo si dať pri výbere obuvi pozor, sa dozviete v ďalšom článku: “Na čo si dať pozor pri výbere (prvých) detských topánok”.

Ak Vás článok zaujal, sledujte aj naďalej stránku https://www.facebook.com/feesio alebo ak chcete skonzultovať stav nožičiek Vášho dieťatka alebo poradiť ohľadne topánok alebo  psychomotorického vývinu, radi Vás privítame v našom zariadení Feesio – centrum fyzioterapie v Topoľčanoch.