Ako som sľúbila vo svojom článku: “Potrebuje dieťa topánky ak ešte nechodí?” ďalšia téma sa zaoberá výberom správnej detskej obuvi. 

Večná rodičovská dilema. Ako vybrať tie správne topánky? Kedy je už vhodný čas ich obuť? Čo by mali spĺňať a ako by mali vyzerať? Majú byť skôr mäkké a ľahké alebo naopak pevné, spevňujúce členok? Ak sa aj vy zamýšľate nad týmito otázkami, tak nižšie objasním niekoľko odpovedí na tieto otázky: Kedy je vhodný čas obuť dieťatku prvé topánky?

Názory na túto otázku sa líšia v rámci laickej, ako aj odbornej verejnosti. Ja zastávam názor, že prvé topánky by sa mali dieťatku dať až vtedy, keď dieťa samo chodí takým spôsobom, že vie zmeniť smer, svojvoľne zastaviť, otočiť sa (nie je nevyhnutné obúvať topánky hneď vtedy keď sa začne dvíhať alebo pomaly obchádzať nábytok). Vtedy je dieťatko zrelé na prvé topánky. Dovtedy, ak to dovoľuje počasie, ročné obdobie a samozrejme aj prostredie, treba dieťa nechávať čo najviac naboso alebo prípadne obuť tenučké “capačky” (aj toto rozoberám v článku “Potrebuje dieťa topánky ak ešte nechodí?”).

Čo by mala spĺňať topánka pre začínajúceho chodca?

Podrážka: 

Podrážka by mala byť ohybná do všetkých smerov – hore, dolu, aj do rotácie, a to z nasledovných dôvodov: V našich chodidlách je obrovské množstvo receptorov, ktoré vnímajú a vysielajú informácie z povrchu, ktorého sa dotýkame do mozgu, kde sa tieto informácie spracujú a následne mozog vyšle signál, podľa ktorého vie telo upraviť svoje ťažisko, zmeniť polohu, balansovať, vyrovnať rovnováhu atď. Pokiaľ je podrážka neohybná a hrubá, tieto receptory nemôžu vnímať (alebo ich vnímanie je značne obmedzené) a ani vysielať informácie do mozgu, a tým sa môže kvalita pohybového vzoru znižovať. Taktiež pri tvrdej podrážke je sťažené odvíjanie chodidla od zeme a tým je ovplyvnená biomechanika a prenášanie síl z chodidla do zvyšku tela. Dieťa sa nenaučí správne odvíjať chodidlo a stereotyp chôdze, ktorý si vytvára, je následkom toho narušený nesprávny, rovnako ako aj pohybové vzory (ktoré sa dieťatko týmto učí) môžu byť nesprávne. Vzory, ktoré si dieťatko v tomto veku vytvorí, si nesie so sebou po celý život. Ak má dieťatko obutú obuv s hrubou alebo tvrdou/neohybnou podrážkou, je správne plynulé odvíjanie nahradené dopadom na celú plochu chodidla (u bábätka), v neskoršom období dopadá noha na pätu, a chodidlo sa ďalej neodvíja od povrchu. Toto všetko môže spôsobiť problémy, či už hneď v detstve alebo neskôr v puberte alebo v dospelosti.

Všetky tieto skutočnosti spôsobujú, že vo väčšej miere trpia kĺby, hlavne kolenný a bedrový, rýchlejšie sa opotrebúva chrupavka a tiež chrbtica zažíva viac otrasov ako by bolo vhodné.

Podpätok:

Pri detskej topánke by ideálne nemal byť žiadny podpätok. Rozdiel hrúbky podrážky medzi špičkou topánky a pätou by mal byť 0 centimetrov, pretože už aj najmenší podpätok núti dieťa prenášať váhu tela na špičku chodidla a nastavenie ťažiska tela sa tým mení. Toto je u detí nevhodné, pretože zvýšená záťaž je prenesená aj na priečnu klenbu, vznikajú otlaky, chôdza môže byť bolestivá a achillova šľacha sa môže týmto skracovať, čo mení nastavenie ťažiska tela, aktivitu svalov aj celý pohybový stereotyp.

Tvar topánky :

Ideálny tvar topánky by mal kopírovať anatómiu detskej nohy. Obzvlášť treba dať pozor na tvar špičky. Keďže dieťa má kosti mäkšie – chrupavkového charakteru a má medzi nimi väčšie medzery, nevhodnou obuvou sa dá ľahko zmeniť prirodzený a správny tvar nohy alebo môže dôjsť k dislokácii niektorej z kostičiek. Z týchto dôvodov musí mať dieťa dostatok priestoru na šírku nožičky a tiež pre prsty, aby boli v čo najprirodzenejšom postavení. Do dĺžky by nemali byť topánky takpovediac “naknap”, ale mali by mať od 0,5 do 1 cm “nadmerok”. Pri chôdzi – v zaťažení sa noha aj vďaka pruženiu klenby predlžuje aj rozširuje.

Zdvihnutá špička je ďalší z nežiaducich prvkov. Pri chôdzi a odvíjaní chodidla prebieha tzv. “windlass mechanizmus”. Nastáva v momente, keď sa prsty oprú o zem, tým sa zvyšuje napätie v svaloch na spodnej strane chodidla, pätová kosť a záprstné kosti sa približujú a zvyšuje sa stabilita nohy pri odraze od podložky. Pokiaľ je však špička zdvihnutá, tento mechanizmus prebieha iba veľmi ťažko a noha stráca potrebnú stabilitu. Biomechanické deje prenosu síl a váhy tela sú narušené, čo sa môže prejaviť bolesťou, zápalovými procesmi, preťažovaním úponov svalov nohy a inými nežiaducimi efektmi.

Stielka :

Stielka býva vo veľkom počte topánok v mieste pod klenbou vyklenutá nahor, aby klenbu podopierala. Deťom do 3 až 4 rokov však klenbu podopierať netreba. Topánky by stielku nemali mať vyklenutú nahor pretože klenba detskej nohy je chránená tukovým vankúšikom, ktorý postupne mizne v priebehu 3. – 4. roku dieťaťa. Z tohto dôvodu je nahor vyklenutá stielka v tomto veku pre detskú nohu neprirodzená a nevhodná. Ja by som preto odporúčala vybrať topánky s čo najmenej vyklenutou stielkou.

Zhrnutie na záver:

Podrážka by mala byť ohybná, mäkká, nadmerok pre prsty 0,5 až 1 cm, bez vypodloženia klenby, ideálne bez podpätku, topánka by mala byť dostatočne široká a s rovnou špičkou.

 V dnešnej dobe, kedy rôzne módne a iné spoločnosti ponúkajú také detské topánky, aby sa čo najviac podobali tým dospeláckym, treba o to viac dbať na správny výber vhodnej detskej obuvi, aby sme svojim deťom neuškodili už od ranného detstva. Našťastie už aj na Slovensku je možné v rôznych kamenných obchodoch alebo prostredníctvom internetu dostať topánky, ktoré spĺňajú ideálne podmienky pre správny vývoj detskej nohy alebo sa k nim aspoň približujú. Výber správnych topánok však nie je všetko, ale treba dbať aj??? na to, aby dieťatko malo dostatočné množstvo kvalitného pohybu,podnetov, menilo pri chôdzi rôzne povrchy a aby mu bolo dopriate svet spoznávať aj naboso.

Ak Vás článok zaujal, sledujte aj naďalej stránku https://www.facebook.com/feesio alebo ak chcete skonzultovať stav nožičiek Vášho dieťatka alebo poradiť ohľadne chôdze a topánok, radi Vás privítame v našom zariadení Feesio – centrum fyzioterapie v Topoľčanoch.