Hľadáte výborný spôsob ako podporiť nožičky v domácom prostredí? Je ním senzomotorický koberček. Ak ste už mali čo to dočinenia s barefoot obúvaním alebo ste napr. mama, čo sa zaujíma o zdravý vývoj nožičiek jej dieťatka, tak predpokladám, že ste už niečo o ňom počuli alebo ste sa s týmto pojmom aspoň stretli.

Niekto sa s ním stretol na cvičeniach pre detičky, niekto si ho možno aj sám vyrobil doma, niekto zase kúpil. V čom je teda ten sezomotorický koberček taký špeciálny? Ako vplýva na nôžky a na celé telo? Nižšie v článku si o ňom povieme viac z pohľadu fyzioterapeuta zaoberajúceho sa aj detskými nožičkami.

V prvom rade si objasníme pojem senzomotorika. Ide o pojem, ktorý nie je veľmi počuť v bežnej reči. Metóda senzomotorickej stimulácie sa však používa často vo fyzioterapii, pri rôznych problémoch a diagnózach. Keď si slovo senzomotorika rozdelíme, dostaneme dve časti a to senzorickú a motorickú.

Senzorická (zmyslová) časť.

Zahŕňa zmysly zrak, čuch, chuť, hmat a sluch. V prípade senzomotorického koberčeka ide v prvom rade o hmatové (taktilné) receptory. Ľudské chodidlo má vyše 200 tisíc nervových zakončení, cez ktoré je schopné vnímať rôzne podnety. Vníma nerovnosti terénu, chlad, teplo, materiál, sucho, mokro, rozlišuje ostré a mäkké predmety a vníma mnoho iných podnetov. Naše telo zaznamená resp. „načíta“ všetky tieto získané informácie, ktoré posiela do riadiaceho centra – mozgu a ten následne vyhodnocuje, ako sa má telo zachovať, ako sa prispôsobiť, či hrozí nebezpečenstvo, alebo môžeme ostať v kľude. Po spracovaní a vyhodnotení týchto informácií, posiela rozkazy do celého tela. A tu sa už dostávame k druhej časti, a teda k motorickej (pohybovej) časti.

Motorika (hrubá a jemná, obe sú súčasťou psychomotorického vývinu).

Potom, ako mozog na základe zmyslových vnemov vyhodnotí získané podnety, jednotlivé časti tela dostanú z riadiaceho centra informáciu ako sa zachovať napr. aký pohyb vykonať, ako nastaviť aktivitu svalov, ako predĺžiť, či skrátiť krok, ako nastaviť ťažisko tela, ako zrýchliť či spomaliť atď. Skrátka ako sa danej situácii prispôsobiť tak, aby bola pre človeka čo najvýhodnejšia a bezpečná. Podľa toho sa následne naše telo zachová (alebo by sa po správnosti zachovať malo). Čiže od toho ako dokážeme vnímať, spracovávať, vyhodnocovať a následne aplikovať dané informácie závisí elegancia, krása, bezpečnosť a kvalita nášho pohybu.

V bežnom svete, kedy máme nohy zavreté väčšiu časť dňa v topánkach (samozrejme závisí od toho aj v akých, ale teraz hovorím o klasických topánkach so štandardnou podrážkou a parametrami), do značnej miery prichádzame o schopnosť vnímať podnety cez naše chodidlá a tým je naše telo ochudobnené o množstvo informácií. To sa samozrejme často negatívne podpíše v rôznych oblastiach pohybu a držania tela.

Preto je vhodné nejakým spôsobom naše chodidlá stimulovať a podporiť najlepšie aj v domácom prostredí, kde máme možnosť chodiť naboso. Ako som už v úvode napísala, jedným so spôsobov stimulácie je aj senzomotorický koberček.

Ako vyzerá senzomotorický koberček?

Takýto koberček môže mať mnoho podôb. Najčastejšie sa skladá z podložky a rôznych častí ktoré sa naň pripevnia. Upevnenie je možné rôznymi spôsobmi napr. šitím, lepením a pod. pričom kvalitné upevnenie je veľmi dôležité, aby nedochádzalo k uvoľňovaniu predmetov tam, kde to človek nečaká a prípadne k zraneniam. Do koberčeku sa môžu zakomponovať predmety od výmyslu sveta – kamienky, drievka, laná, špongie, kožušinky, balančné prvky atď. Alebo býva aj koberček napr. vo forme „vrecúšok“ naplnených rôznym obsahom ako ryža, strukoviny, piesok, kamienky, gaštany a pod. a tieto vrecúška sú pripevnené na podložke. (Existujú aj rôzne exteriérové senzomotorické chodníky a pod. ale tie by bolo technický náročné zhotoviť v byte.)

Podstatné pri koberčeku je, aby chodidlo malo čo najviac rôznorodých vnemov. Aby sa naučilo terén vnímať, čítať, uchopiť a reagovať naň. Koberček nemusí byť tvorený vyslovene len tvrdými časťami, ale kľudne je možné do neho zakomponovať aj mäkké, jemné prvky ako kožušina, plyš, vata, molitan, umelá tráva.. fantázii sa medze nekladú. Tie pevnejšie časti by mali mať rôznu výšku, aby aj jednotlivé časti chodidla pri došľape mali čo najviac vnemov.

Vďaka rôznym povrchom a materiálom dochádza k aktivácii aj drobných svalov chodidla, ktoré sa podieľajú na správnom tvare pozdĺžnej klenby. Chodidlo sa tak cvičí, aktivuje, spevňuje a tak isto dochádza k jeho lepšiemu prekrveniu, čo má pozitívny vplyv na metabolizmus a žilový návrat v chodidlách.

Kam koberček umiestniť a ako s ním cvičiť/hrať sa?

Umiestnenie takéhoto senzomotorického koberčeka v domácnosti je vhodné tam, kde celá rodina robí najviac krokov, či najčastejšie prechádza. Niekto ho má aj v kúpeľni a využíva ho pri umývaní zubov, alebo maminy pri kuchynskej linke, kde po ňom prechádzajú a stúpajú pri varení či umývaní riadu. Samozrejme ho umiestnite tak, aby to bolo bezpečné napr. aby oň nikto v noci nezakopol 😊

Deti si s koberčekom často aj samé vymyslia mnohé aktivity, ale predsa by som odporúčala cielene ho zaradiť do hry aj zo strany rodičov. Napríklad spraviť si dráhu z koberčeku aj z ďalších pomôcok, či už balančných vankúšov, ale fajn sú aj epedá, lano atď.. Pustite deťom hudbu, zahrajte sa na sochy, na zvieratká…

Naučte deti po koberčeku aj cúvať a chodiť do boku. Nebojte sa deťom pri chôdzi na koberčeku aj zaviazať oči (pod vašim dohľadom). Keď vypadne zraková kontrola, vnímanie cez chodidlo sa totiž zvýrazní, pretože do istej miery sa telo snaží zrak nahradiť. Všimnite si ako opatrne bude dieťatko našľapovať. Deti takéto aktivity bavia a ani si neuvedomujú, že pritom cvičia a robia niečo pre svoje zdravie.

Ja sama mám doma svojpomocne vyrobené dva koberčeky, tie sú skôr z prírodných materiálov, keďže ide o materiál ktorý mám rada. Nedávno sa mi dostal do rúk koberček od šikovnej mamičky architektky, ktorá tvorí pod značkou Little Rug. Vyrába koberčeky pre deti, ktoré sú krásne farebné, rôznorodé, plné detských hravých prvkov. Deti (aj rodičov) zaujme funkčne aj vizuálne.

Páči sa mi na ňom, že využíva rôzne typy povrchov, mäkké, tvrdé, šteklivé, pichľavé na to, aby bola nôžka čo najkvalitnejšie stimulovaná. Sú odolné voči zvedavým detským rúčkam, ktoré by najradšej všetko z neho dali dolu a otestovali všetkými detskými spôsobmi 😊

Na záver len uvediem, áno, aj rozsypané lego, hračky a všetko po zemi môže pôsobiť stimulačne na chodidlo, avšak senzomotorický koberček môže byť aj pekným dizajnovým prvkom vo vašej domácnosti, ktorý precvičuje celé telo, nie len chodidlá:)

Čo všetko je senzomotorickým koberčekom pozitívne ovplyvnené?

• aktivácia drobných svalov chodidla a tým pádom aktivácia klenby chodidla
• podpora prekrvenia a žilového návratu
• stimulácia nervových zakončení chodidla
• noha sa vďaka nemu učí uchopovať terén a reagovať na zmeny
• telo sa učí nastaviť správne ťažisko pri nerovnostiach terénu
• aktivuje sa hlboký stabilizačný systém tela
• stimulácia aktivity mozgu
• ovplyvňuje sa svalové napätie medzi jednotlivými časťami tela
• pomáha podvedome zapájať aj svaly, ktoré vedome ovplyvníme ťažšie a následne sa ich aktivita týmto automatizuje
• učí deti láske k pohybu
• podporuje kreativitu pri hraní
• pomáha uvedomovať si vlastné telo

Mgr. Katarína Šulavíková, fyzioterapeut

www.feesio.sk